Učiteľský život je pestrý. V jeden deň zažijete desiatok rôznych aktivít, udalostí a emócií. Vyštudovala som strednú a vysokú školu (zatiaľ Bc.) v pedagogickom odbore a hoci mám od pravého titulu učiteľa ešte ďaleko, z praxe som si odniesla niekoľko užitočných informácií a postrehov. V rámci interakcie s deťmi a okolím som sa stretla s opakujúcimi sa situáciami a vzorcami správania, a tak som vám ich zhrnula do týchto desiatich bodov.
1. Predstava detí o našom veku
V praxi sa stretávame s otázkou koľko vlastne máme rokov. Keď povieme svoj vek, deti len neveriacky krútia hlavou, pretože o ňom mali inú predstavu. "Ja som si myslel, že si staršia." alebo "Moja staršia sestra má toľko rokov." Skrátka nás považujú za starších. Pri ďalšej otázke, kde chodíte na školu sa na chvíľu zastavíte, pretože je deťom, a hlavne tým najmladším, komplikované vysvetľovať, že existujú ešte dva ďalšie stupne škôl.
2. Písanie príprav a improvizácia
Papierovačky sú nepríjemná vec, s ktorou sa stretáva každý. U pedagógov to platí dvojnásobne. V pedagogickej praxi ide o písanie príprav - pár A4 strán papierov, ktoré musia obsahovať presne to, čo poviete deťom s ich predpokladanými odpoveďami. Ako to však reálne vyzerá v praxi? Improvizácia. Naozaj je to tak. Nie vždy sa vám podarí odučiť to, čo ste si vopred napísali na papier.
3. Nevydarená hodina
Verte, že aj učiteľom sa stáva, že sa im nevydarí hodina. V školskom prostredí sa stále môže stať niečo, čo vám zabraní v dosiahnutí vytýčeného cieľa. Či už je to počasie, organizácia, priestorové podmienky alebo sa deti jednoducho nevedia vtrepať do kože (hlavne v prípade, keď prídu po víkende do školy). Netreba si však nad tým lámať hlavu, aj tak na to o pár dní zabudnú.
4. Investovanie peňazí do výroby didaktických pomôcok
Do čoho učitelia investujú najviac peňazí? No predsa do pomôcok, a hlavne do ich výroby. Keď od vás cviční učitelia či nadriadení požadujú vyrobiť didaktickú pomôcku a vy práve vtedy nemáte potrebné materiály, nezostáva vám nič iné, len bežať do najbližšieho papiernictva a vykúpiť tam polovicu sortimentu. Z tohto dôvodu je najlepšie zaobstarať si do domu tony papierov, výkresov, lepidiel a kadejakých farieb, aby ste nemali deň pred učením stres z toho, že nemáte z čoho vyrobiť pomôcku na hodinu.
5. Počúvanie dlhých (často vymyslených) príbehov
Tento bod sa týka hlavne malých detí. Tie fascinuje čokoľvek a nebráni im nič v tom, aby vám nadšene vyrozprávali celý svoj deň - to, čo robili, s kým boli a dokonca čo jedli. Z ich úst rinú zdĺhavé a často nezmyselné príbehy a vy sa musíte tváriť, že vás to zaujíma a fascinuje tiež (čo však by sme pre tie malé stvorenia neurobili, že?).
6. Situácie, pri ktorých by sme mali byť vážni, no chce sa nám smiať
Je fakt, že deti často vystrájajú a robia hlúposti. Skáču po triede, behajú a vykrikujú. Nastanú aj také situácie, pri ktorých by ste mali byť vážni a rozumní, no vy sa len držíte, aby ste sa nerozosmiali. Je ťažké ubrániť sa úsmevu, napríklad vtedy, keď si deti robia napriek, idú žalovať a vy zistíte, že sa jedná o úplnú banalitu.
7. Detské otázky
Existujú dva typy učiteľov. Tí, pre ktorých sú neustále detské otázky utrpením a tí, pre ktorých je to radosť. Ja patrím medzi ten druhý typ, pretože sa mi páči, že sú deti zvedavé a chcú sa dozvedieť viac. Ale povedzme si úprimne, niekedy aj odolnému človeku, ktorý mal za sebou náročný deň, začne liezť na nervy ich vypytovanie. Najlepšou obranou je opýtať sa na ich otázku protiotázkou: "prečo?", aby sa zamysleli a samé prišli na odpoveď.
8. Strata hlasu
Keď sú deti nadmieru aktívne a hlučné, používame svoj dominantný nástroj - hlas - ktorý je silný a zároveň veľmi krehký. Keď chcete, aby vás deti počúvali a dávali pozor, musíte na nich často aj zakričať. Niekedy sa stane, že zachrípnete či hlas odrazu stratíte. Je to veľmi nepríjemná situácia, do ktorej sa dostáva každý učiteľ a postupom času, ak sa nešetríte, môže dôjsť ku strate hlasiviek.
9. Učiť je "ľahké"
Najotravnejšia hláška, ktorú si vypočuje snáď každý učiteľ. Príklad narážky na učiteľku v materskej škole: “Veď učiť je predsa ľahké. Tam sa len hráš s deťmi a nič nerobíš.” VEĽKÝ OMYL. Toto povolanie si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti, zodpovednosti a kreativity. Učiteľstvo síce nie je manuálna robota, ale zato vás vyšťaví a unaví po psychickej stránke. Nemôžete deti učiť hocičo, musíte si priebeh hodiny vopred premyslieť a pripraviť ju podľa stanovených plánov. Sama ustriehnuť 25 detí v triede? Zodpovednosť. Keď sa niečo stane dieťaťu, nie je to jeho chyba, ale vaša. Ako sa vraví, učitelia sú stále jednou nohou v base.
10. Detská láska a pozornosť
Deti si vás už po týždni obľúbia. Keď odchádzate, kývajú vám a keď prichádzate, nadšene k vám dobehnú a vyobjímajú vás. Niekedy sa o vás deti dokonca “pobijú”. Chcú pri vás sedieť na obede, chcú byť s vami vpredu na prechádzke, chcú vás držať za ruku. Zahreje vás pri srdci, keď ich aktivita, ktorú si pre ne vymyslíte, bude veľmi baviť.
Na učiteľskom povolaní sa mi najviac páči to, že deti niečo naučíte a dáte im do života niečo nové. Predsa len, učitelia vychovávajú ďalšiu generáciu, ktorá bude budovať svet po nás, a preto by sa k nim malo staviať s rešpektom a úctou.
No jo, mi učitelia to máme "veľmi ľahké". Stačí piť kávu a deti sa naučia sami písať, čítať aj počítať :D :D
OdpovedaťOdstrániť